Inside the river – Hanoi
When you translate the Vietnamese capital city Hà Nội to English it means “inside the river”. We decided that our next adventure will be in Vietnam. Or two-word Việt Nam in Vietnamese that I have never heard of before, or officially the Socialist Republic of Vietnam. If you want to travel to this country you need to obtain a visa prior to arrival, but this is just a formality and a fee payment. We started in above mentioned Hanoi. It’s the second biggest city in Vietnam with eight million people. Crazy, no? It has a lot more people than my country.
Ak preložíte názov vietnamského hlavného mesta Hà Nội do angličtiny, znamená to “inside the river”, takže niečo ako vnútri rieky. Rozhodli sme sa, že naše ďalšie dobrodružstvo bude vo Vietname. V preklade dvojslovný Việt Nam, čo som až doteraz nikdy nepočula. Alebo celý názov Vietnamská socialistická republika. Ak chcete vycestovať do tejto krajiny, potrebujete si víza vybaviť vopred. Ide však len o formalitu a zaplatenie poplatku. Začali sme vo vyššie spomenutom meste Hanoi. Ide o druhé najväčšie mesto Vietnamu s osem miliónmi obyvateľov. Šialené nie? O dosť viac ako celé Slovensko.
Old Quarter
When I was choosing accommodation I had one condition, that it will be in the Old Quarter. This was the best decision and if you will ever go I would recommend you to do the same. It is a group of unbelievably alive streets where you would have a problem to cross the road because of hundreds of scooters everywhere. When I say hundreds of scooters I really mean it, I have never seen something so chaotic. The atmosphere is indescribable. Every street is selling a specific product and they earned their names according to what they are selling. You can buy everything here you can imagine, food and drinks, souvenirs, typical Vietnamese hats, purses, clothes and total crap too. We couldn’t stop drinking Vietnamese coffee with condensed milk. To sit on the street with the coffee in your hand and people watch was our favorite activity. We decided to spend two nights here, so we had one whole day for exploring the city.
Keď som vyberala ubytovanie, dala som si podmienku, že sa bude nachádzať v starom centre Old Quarter. Toto bolo jednoznačne najlepšie rozhodnutie a ak sa sem niekedy vydáte, určite sa toho držte. Ide o spleť neuveriteľne rušných uličiek, kde budete mať problém prejsť cez cestu kvôli záplave skútrov na každom kroku. A to myslím doslovne, nikdy som nevidela taký chaos na cestách. Tá atmosféra je neopísateľná. Každá ulička je zameraná na predaj niečoho iného a podľa toho aj uličky dostali mená. Môžete tu kúpiť všetko, čo Vás napadne, od jedla a nápojov, cez suveníry, typické vietnamské klobúky, kabelky, oblečenie, aj totálne somariny. My sme sa nevedeli nabažiť vietnamskej kávy s kondenzovaným mliekom. Sedieť na ulici s kávou v ruke a pozorovať ruch mesta, bola naša najobľúbenejšia aktivita. Rozhodli sme sa tu stráviť dve noci, takže sme mali jeden celý deň na preskúmanie mesta.
Price politics
Our day started with breakfast in the Old Quarter. We had Pho for 40,000 Vietnamese dongs, so 1.70 dollars, by far the best one that we had. Your reading is right, 40,000, with Vietnamese currency you feel rich. When we wanted to take some money from the ATM, the maximum was more than tree millions but that is just 150 dollars, so really not as much as you want to take in a country where cash is necessary. Prices here are great. You can eat as much as you are able to and you will spend almost nothing. We bought Vietnamese coffee for less than a dollar, Vietnamese sandwich Bahn Mi for a dollar, small snacks for a few cents. There is good news for beer lovers, local beer is possible for 30 cents. A nice place for enjoying the beer is Bia Hoi Corner. You can sit outside on the tiny plastic chairs that you can see everywhere here, drink a beer, listen to music and watch the colorful life around.
Náš deň za začal raňajkami v Old Quarter, konkrétne Pho za 40.000 vietnamských dongov, takže asi 1,70 dolára, jednoznačne to najlepšie, čo sme za celý čas mali. Dobre čítate, 40.000, pri vietnamskej mene sa cítite bohato. Keď sme napríklad chceli vybrať peniaze z bankomatu, maximum bolo viac ako tri milióny, lenže to bolo asi 150 dolárov, takže nič moc v krajine, kde je hotovosť nevyhnutná. Ceny sú tu naozaj super. Môžete tlačiť do brucha koľko sa ráči a takmer nič Vás to nebude stáť. Vietnamská káva za menej ako dolár, vietnamský sendvič Bahn Mi za dolár, drobnosti na zahryznutie doslova za pár centov. Dobrá správa pre milovníkov piva, miestne čapované pivo za 30 centov. Ideálne miesto pre vychutnanie si ho je Bia Hoi Corner. Môzete si sadnúť vonku na maličké plastové stoličky, ktoré sú tu všade, popíjať pivko, počúvať hudbu a pozorovať ten pestrofarebný život naokolo.
When you are in Old Quarter you should for sure go to the part of the town where a train track goes directly through the street where people live. Surprisingly it is an active train track. Locals do dishes, laundry, drink coffee and at some point just really quickly pack everything and a train goes riding by.
Počas prechádzky v uličkách Old Quarter určite stojí zato zavítať do časti, kde prechádza železničná trať priamo medzi domami. Ľudia na tejto na počudovanie aktívnej vlakovej trati žijú, umývajú riady, perú bielizeň, alebo popíjajú kávičku a čaj takmer rovno na trati. Len drobný rozdiel od bežného domu, každý deň nastane čas, kedy behom pár sekúnd uvoľnia cestu vlaku idúcemu okolo.
Revenge of the Turtle
Not so far away from there, you can find Hoan Kiem Lake or Lake of the Returned Sword, with a Turtle Tower in the center of the lake. The lake is connected to a legend about the Gold Turtle God that surfaced here and asked for the magic sword. Large soft-shell turtles lived here for many years. The last one was found dead in 2016. People believed that because of the dead turtle they will be unlucky and something bad will happen. I think everything was all right.
Len o kúsok ďalej sa nachádza Hoan Kiem jazero, alebo jazero navráteného meča, s korytnačou vežou uprostred. Toto miesto sa spája s legendou o zlatom korytnačom bohu, ktorý vystúpil z vody a žiadal zlatý meč. Niekoľko rokov tu skutočne žili veľké sladkovodné korytnačky, posledná bola nájdená mŕtva v roku 2016. Obyvatelia to brali skutočne seriózne a verili, že to prinesie nešťastie na mesto. Že by sa tak stalo, som nepočula.
There is a red bridge that brings you to the island with Ngoc Son Temple. The temple and space around are in reconstruction but with an entrance fee 1.30 dollars I would still go. You can see typical altars with god’s sculptures, flowers, fruit and the most interesting, packages from cookies. The most interesting fruit was a Buddha’s hand. It’s something like a weirdly shaped lemon but almost no liquid inside. They use the aromatic skin of this fruit in cooking but more often as a decoration on altars or in houses.
Po červenom moste sa dostanete na ostrovček, na ktorom sa nachádza Ngoc Son chrám. Okolie chrámu aj chrám samotný je dosť rozbombardovaný, pretože tu všetko prerábajú, ale pri vstupnom 1,30 dolára by som určite nevynechala. Môžete tu vidieť typické oltáre so sochami bohov, kvetmi, ovocím a najzaujímavejšie pre nás obalmi z keksíkov. Z ovocia nezvyčajná ruka budhova. Ide o niečo ako citrón čudného tvaru, vo vnútri však nie je takmer žiadna tekutina, používa sa skôr aromatická kôra, alebo prevažne ako dekorácia na oltáre alebo v domácnostiach.
After exploring the temple we got hungry and bought a sweet roll called Bo Bia. So tasty! It was rice paper with grated coconut, sesame seeds and something like sweet wooden pieces, maybe a sugar cane in it. One culinary experience richer we arrived at the Temple of Literature. It’s not just a temple but big area with a garden and a lot of buildings where you can learn a lot about history, see traditional outfits and ceramics. The entrance fee was again just funny 1.30 dollars. It was a few more cents if you want an audio guide.
Po ceste z chrámu sme si kúpili sladkú rolku Bo Bia. Veľké mňam! Ryžový papier, v ktorom je zabalený nastrúhaný kokos, sezamové semiačka a niečo ako sladké drievka, ktoré vyzerajú ako cukrová trstina. Obohatení o kulinársky zážitok sme vyrazili k Temple of Literature, ktorý je nielen chrám, ale celý areál s viacerými budovami a záhradou, kde sa dozviete mnoho o histórii, alebo pokocháte tradičnou keramikou aj oblečením. Vstupné opäť smiešnych 1,30 dolára. Len o pár centov viac, ak chcete audio sprievodcu.
Not so far from here is One Pillar Pagoda and Ho Chi Minh Mausoleum. This place is without an entrance fee, soldiers everywhere around. They said I have to cover my shoulders. We bought a nice scarf for two dollars directly next to it, so no reason to stress about it. Ho Chi Minh Mausoleum was probably the most protected place that we saw. Soldiers were very strict in not going across the lines on the road next to it. From here we continued to the Tran Quoc Pagoda that is the oldest Buddhist temple in Hanoi. It’s dated to the 6th century. There is no entrance fee, for sure worth to see, it’s an interesting building.
Kúsok odtiaľto je One Pillar Pagoda a Ho Chi Minh Mausoleum. Toto miesto je bez vstupného, vojaci stojaci všade okolo. Tí trvali na zahalení mojich ramien, takže sme hneď vedľa kúpili šatku za dva doláre. Ho Chi Minh mauzóleum bola asi najstráženejšia pamiatka, ktorú sme videli, vojaci boli naozaj dôslední v neprekročení čiar naokolo. Odtiaľto sme pokračovali k Tran Quoc pagode, ktorá je najstarším budhistickým chrámom v meste Hanoi. Jej pôvod sa datuje až do šiesteho storočia. Vstupné sa neplatí, určite stojí za pozretie, zaujímavá stavba.
Cooking class
The last thing we did that day was a cooking class. What could be a more authentic experience than to learn how to cook tasty Vietnamese dishes. We chose Apron Up Cooking Class and we couldn’t have found better. We were given a welcome drink, Vietnamese green tea and after the arrival of a second couple to our group, we went to the traditional market to buy some basic ingredients. We found out that all ingredients are super fresh. A local man kills the pig at home and brings the meat to the market where his wife sells it. From slaughter to sale is less than 2 hours, every day and up to 5 times a day. All meat they are not able to sell fresh they make into sausage to sell the next day. It’s the same with herbs, vegetables, rice noodles. People here are buying fresh stuff for cooking lunch and then again to the market before dinner. To have fresh ingredients is very important for them. After shopping, we went back and started with cooking.
Na záver dňa sme sa rozhodli pre hodinu varenia. Čo by mohlo byť viac autentický zážitok, ako sa naučiť pripraviť niektoré z tých super chutných vietnamských jedál. My sme si vybrali Apron Up Cooking Class a nemohli sme urobiť lepšie. Na úvod sme dostali vietnamský zelený čaj a keď dorazila druhá dvojica do našej skupinky, vyrazili sme spolu na miestny trh, nakúpiť niektoré základné suroviny. Dozvedeli sme sa, že všetky suroviny na trhu sú naozaj čerstvé. Miestny muž zabije doma prasa a privezie už pripravené mäso na trh, kde ho jeho manželka predáva. Od zabíjačky k predaju nie je viac ako dve hodiny. Toto sa opakuje každý deň, niekedy aj päť krát. Mäso, ktoré sa im nepodarí predať čerstvé, použijú na výrobu klobás. Tak isto s bylinkami, zeleninou, alebo ryžovými rezancami. Ľudia tu kupujú čerstvé suroviny k vareniu obeda a potom večere. Čerstvosť surovín je pre nich veľmi dôležitá. Po nakúpení surovín sme sa vybrali späť a začali s varením.
We were going to cook five dishes. A typical Pho, a noodle soup with beef, that they often eat for breakfast. People usually don’t cook Pho at home because it needs around twenty ingredients and 8 hours for cooking, so it’s cheaper for them to buy it on the street. Then we made typical meatballs from pork. They always use just one kind of meat for both these dishes. They never combine pork and beef for example. The next dish was my favorite, spring rolls. Around Christmas, one family will spend the whole day preparing around 500 spring rolls that they eat the next three days. After that, we made a papaya salad from green papaya and the last one was egg coffee!
Čakala nás príprava päť chodov. Typické pho, ktoré tu často jedia na raňajky. Polievka s ryžovými rezancami a pre nás s hovädzím mäsom. Ľudia pho väčšinou nepripravujú doma, pretože je potrebné niečo okolo dvadsať ingrediencií a 8 hodín varenia, takže je pre nich lacnejšie si ho kúpiť na ulici. Ďalej sme pripravili tradičné mäsové guľky z bravčového mäsa. Pre obe tieto jedlá platí, že sa používa len jeden druh mäsa. V jednom jedle nekombinujú bravčové a hovädzie napríklad. Tretím jedlom boli jarné rolky, na ktoré som sa ja veľmi tešila, keďže sú mojim obľúbeným jedlom. Dozvedeli sme sa, že napríklad okolo Vianoc rodina strávi celý deň prípravou aspoň 500 jarných roliek, ktoré im vystačia tak na tri dni. Ďalším bol šalát zo zelenej papáje a poslednou káva, miestna špecialita, egg coffee!
Recipe / Recept
Coffee that they use has a little bit different taste, you can slightly taste chocolate, but what makes it the most special is soft egg foam. You need egg yolks, sugar, condensed milk and a few drops of alcohol, we used liquor from rice wine, but I am sure you can use what you have at home. I know a lot of sugar but it’s so tasty. You need to machine whisk it at least ten minutes, so it’s really soft. When you put it into the cup and add coffee after that, this foam should stay on the top. The cup is in the bowl with hot water to keep the coffee warm.
Samotná káva má trochu odlišnú, mierne čokoládovú chuť. Čo ju však robí špeciálnou, je jemná našľahaná vajíčková pena, do ktorej ide žĺtok, cukor, kondenzované mlieko a trochu alkoholu z ryžového vína, alebo takého, čo máte doma. Ja viem, veľa cukru, ale je to ozaj dobrota. Pena sa musí šľahať aspoň desať minút. Keď potom do nej v hrnčeku prilejete kávu, jemná krémová pena zostane navrchu. Hrnček je v miske s horúcou vodou, aby sa káva udržala teplá čo najdlhšie.
This was the last delicacy that we cooked and it was time to eat. It wasn’t possible to eat so much food but they said it’s ok because it’s typical for Vietnamese people to cook more than they can eat. At the end of the day, we received a book with recipes and a cute certificate. The price was 32 dollars per person and it was an experience that was really worth it.
Toto bola posledná delikatesa, takže bol čas sa pustiť do týchto dobrôt. Také množstvo jedla sa nedalo zjesť, bolo nám však povedané, že to vôbec nevadí, pretože je pre nich typické variť oveľa viac, ako zvládnu zjesť. Na záver sme dostali knižku s receptami a milý certifikát. Cena bola 32 dolárov na osobu a bol to zážitok, ktorý stál naozaj zato.
This was our day in Hanoi. I can say we fully enjoyed it. I think Hanoi is now one of my favorite cities. An unbelievable crazy atmosphere, nice people, good food, great prices and non-touristy feeling make it really special. Because we have visas just for one month and we want to see a lot more, the next day we are sitting on the bus to Ha Long Bay so I cannot wait for next adventure.
Toto bol náš deň v Hanoi. My sme si ho užili naozaj naplno. Myslím, že Hanoi radím k mojim najobľúbenejším mestám. Neuveriteľne šialená atmosféra, milí ľudia, dobré jedlo, skvelé ceny a málo turistov ho robia naozaj výnimočným. Keďže však máme víza len na mesiac a chceme vidieť čo najviac, ďalší deň sadáme na autobus smer Ha Long Bay, takže sa neviem dočkať ďalšieho dobrodružstva.
